Dnes už bez pochýb môžeme tvrdiť, že svet okolo nás je iba veľký oceán energie, ktorý sa zhmotňuje a odhmotňuje v zlomku sekundy, stále dokola. Nič v tomto svete nie je pevné. Dokázali to mnohí fyzici, dokonca aj fyzici, ktorí boli ocenení Nobelovou cenou. Dnes žijeme vo svete kvantovej fyziky. 

Veda dokonca dokázala aj to, že naše myšlienky a naša mysel zodpovedajú za tvar a za formu, akú majú tieto neustále sa meniace energetické polia.

Prečo teda vidíme hmotu a nie blikájúce zhluky energie?

Predstavte si film. Film nie je nič iné ako séria obrázkov, ktoré sú vytvorené prístrojom, ktorý dokáže zachytiť 24 snímok v priebehu sekundy. Medzi jednotlivými snímkami však stále ostáva prázdnota nezachyteného momentu. To našej mysli nevadí. Keď sa tieto snímky prehrajú, stále ich vníma ako súvislý film.

Taktiež si môžete predstaviť televíziu. Katodová trubica, ktorá premieňa elektrický signál na viditeľný obraz, je trubica, ktorou prúdia elektróny. Každý elektrón vytvára osvietný pixel, keď zasiahne zadnú časť obrazovky. Tento systém vytvára celú ilúziu obrazov a pohybu. 

Na podobnom princípe funguje všetko, čo vidíme. My vnímame energiu našimi zmyslami a to ovplyvňuje aký obraz vyprodukuje naša myseľ. Keď sa pozeráte na ten istý objekt ako aj mačka, každý z vás vidí niečo úplne iné, keďže mačka vidí rozdielne spektrum svetla. Tak isto si určite pamätáte na fenomén, ktorý pred pár rokmi obletel internet. Na obrázku boli odfotené šaty a veľké percento populácie videlo šaty v úplne inej farebnej kombinácii ako zvyšok. To znamená, že vnímanie okolia a následné vyhodnocovanie informácií vo vašej mysli je veľmi subjektívna záležitosť.

Všetko je iba interpretácia

 To ako naša myseľ interpretuje okolitý svet je založené na subjektívnej realite, ktorá je do značnej časti tvorená osobnými skúsenosťami.

Aj naše myšlienky sú spojené s touto neviditeľnou energiou, tie rozhodujú o tom akú formu bude mať naša realita. Z vedeckého hľadiska máme veľa indícií, ktoré nám naznačujú, že je viac ako možné, že naša myseľ dokáže formovať všetko okolo nás. Z hľadiska kvantovej fyziky môžeme tvrdiť, že akt pozorovania objektu je príčina toho, že tam objekt je. 

Jeden z najzaujímavejších fenoménov kvantovej fyziky je kvantové previazanie, kedy sa previazané častice ovplyvňujú a to bez ohľadu na vzdialenosť, ktorá medzi nimi je. Tento jav bol zo začiatku ohromujúci, ale tak trochu nekomfortný pre mnohých fyzikov. Prečo? Pretože tento jav nemožno vysvetliť súčasnými fyzikálnymi zákonmi a niektoré fyzické poznatky dokonca popieral. 

Vedci na vysvetlení tohoto javu tvrdo pracujú, avšak zatiaľ nám ponúkajú len teoretické vysvetlenia. 

Keď je ale možné, aby na seba pôsobili dve častice, ktoré sú na rôznych miestach, prečo by nemohlo byť možné, aby naša myseľ pôsobila na častice mimo nášho tela? Táto teória sa v rámci fenoménu kvantového previazania skloňuje čoraz častejšie.

Napokon, všetko, čo vidíme v našom hmotnom svete bolo prvotne zrodené v podobe nápadu, ktorý vyrástol až do materiálnej formy.